150 rokov Košicko-bohumínskej železnice

Za zámerom výstavby Košicko-bohumínskej železnice bol cieľ umožniť lacnú, rýchlu a efektívnu dopravu rúd z baní na Spiši do hút vo vtedajšom Rakúskom Sliezsku, teda na Ostravsku. Ostravsko bolo a je prírodou obdarené bohatými ložiskami čierneho uhlia. Spiš mal niekoľko storočí trvajúcu tradíciu miestneho rudného baníctva a ťažiarstva. Počítalo sa s tým, že dopravným spojením Spiša a Sliezska sa značne hospodársky povznesie celý región severného Uhorska.

Jednotlivé úseky Košicko-bohumínskej železnice sa odovzdávali do prevádzky postupne. 1.9.1870 to bol úsek Košice – Kysak (16 km), 8.1.1871 úsek Těšín – Žilina (69 km), 8.12. 1871 úsek Žilina – Poprad (138 km) a ako posledné to boli práve 12.12.1871 úsek Poprad – Spišská Nová Ves (27 km) a 18.3.1872 Spišská Nová Ves – Kysak (68 km).

Košicko-bohumínska železnica navždy zmenila tvár severu a východu Slovenska, tak ako aj tvár nášho mesta a regiónu. Nejde iba o jej stavebno-architektonickú stránku. Ide aj o celú štruktúru ekonomických a sociálnych vzťahov ako aj činností ako je cestovanie za prácou, vzdelaním a rekreáciou, rozvoj viacerých priemyselných odvetví, obchodu a pod.